Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky

Čo znamená stigmatizácia?

Otázka:

Stigmatizovaní ľudia nesúci na sebe Ježišove rany, sú mnohými veriacimi považovaní za osobnosti obdarené mimoriadnou milosťou. Medzi týchto „vyvolených“ predsa patril napríklad František z Assisi alebo páter Pio. Ale prečo by v tomto utrpení mala spočívať zvláštna milosť? Čo to stigmatizácia v skutočnosti je?

Odpoveď:

Zákonité súvislosti zmienené v Posolstve Grálu nám umožňujú začleniť fenomén stigmatizácií správnym spôsobom:

• Stvoriteľ nechce, aby sme trpeli. Utrpenie síce môže viesť k vnútornému pokroku a poznaniu, ale nemalo by byť mylne chápané ako „vyznamenanie od Boha“. Ani rany stigmatizovaných osôb nie sú vyznamenaním, ktoré by ich vyzdvihovalo nad iných, nech už sú akokoľvek preslávení alebo konali mimoriadne dobré skutky. Zo stigiem môžeme usudzovať iba zvláštnu duševnú situáciu postihnutého, ktorá toto utrpenie spôsobuje, a zrejme aj na zvláštny vzťah k Ježišovmu životu.
• Božia spravodlivosť prejavujúca sa v pôsobení zákonov stvorenia nepripustí, aby niekto zástupne trpel za iného. Preto je pojem „zmierujúca obeť“ chybný. Kristus, ako Syn Boží, nás nespasil svojou smrťou na kríži, ale svojím posolstvom – ak podľa neho žijeme.
• Stigmy preto nepripomínajú spasiteľské dielo Ježiša, ale jeho popravu, brutálnu smrť nepohodlného nositeľa Pravdy, čin, ktorý rozhodne nebol v súlade s vôľou Božou. Stigmy symbolizujú vinu, nie oslobodenie od viny.
• Ak sa táto vina ukazuje v podobe stigiem na určitých osobách, potom je to preto, že práve tieto osoby sú karmicky spojené s popravou Ježiša. Každý človek predsa prežíva utrpenie v súlade so zákonom spätného pôsobenia. Osobný osud človeka je výsledkom pôsobenia príčin, ku ktorým sme dali podnet my sami, či už v tomto alebo skoršom pozemskom živote.
• Zázrak, v zmysle deja s ním súvisiaceho, nie je možný mimo pôsobnosti prírodných zákonov. Ani stigmatizácie preto nie sú žiadnym „zázračným znamením” Stvoriteľa, ale dôsledkom skutočnosti, že telo človeka je neoddeliteľne spojené s duševným vnútorným svetom. Duševné otrasy ovplyvňujú telesný stav a naopak, telesné ochorenie môže poukazovať na duševné príčiny.
• Osobný osud chce človeka vždy podporovať v jeho vývoji. Je však nutné zmysel utrpenia spoznať, a to nielen pri fenoméne stigmatizácie. Chybná interpretácia chcejúca vidieť ako dôvod utrpenia nie vinu, ale domnelé vyznamenanie, asi nikomu na tejto ceste nepomôže. 

Ježiš Kristus prišiel síce „kvôli hriechom ľudstva“, ale preto, aby z ich spletenín ukázal cestu. Prišiel, aby priniesol učenie lásky k Bohu a k blížnemu, neprišiel preto, aby sa zástupne nechal za nás pribiť na kríž.

Ukrižovanie Ježiša bolo brutálnou vraždou, ktorá jasne ukázala veľké nepochopenie poslania Syna Božieho u väčšiny ľudí.

Ďalšie články témy “Viera a náboženstvo”