Werner Huemer: 100 odpovedí na životné otázky
Existuje osud národov?
Otázka:
Zakaždým, keď vidím filmy alebo čítam knihy o holokauste, sa mi vracia otázka, prečo museli Židia zažiť taký horor. Platí predsa: Čo zasievate, to musíte zožať. Existuje teda súvislosť medzi holokaustom a zločinom na Ježišovi Kristovi? Nemôžem sa stotožniť s názorom, že nacisti so svojou satanskou mocou a nenávisťou voči Židom boli len pomocníkmi osudu! Ako je teda tomu s osudom národa?
Odpoveď:
Zásadne by sme mali osud posudzovať vždy s ohľadom na jednotlivcov, pretože spomínaný „zákon sejby a žatvy“ prináša každému jednotlivcovi jeho vlastný osud.
Ak chceme hodnotiť osud celého národa, potom je dôležité, aby sme v národe nevideli len jazykové spoločenstvo ľubovoľných a rôznych ľudí alebo len spoločnosť, definovanú určitými historickými koreňmi, ale aby sme namiesto vonkajších znakov zahrnuli do svojich úvah duchovnú rovinu. Z tohto pohľadu predstavuje národ ľudí s určitou duchovnou rovnorodosťou, a odtiaľ plynie aj spoločný rovnorodý potenciál prežívania.
To napríklad znamená, že človek, ktorý dnes patrí do nemeckého národa, mohol byť v skoršom pozemskom živote pokojne „židovského pôvodu”. Národ je formovaný duchovnou rovnorodosťou, nielen historicko-spoločenskými okolnosťami. Takto zúžený pohľad by priviedol rasové predsudky do absurdnosti.
Na každý národ teda môžeme – bez toho, že ho akokoľvek hodnotíme – pozerať ako na „osudové spoločenstvo”, pretože ľudia momentálne prislúchajúci k národu nachádzajú pre svoj duchovný vývoj podobné rámcové podmienky. Avšak každý príslušník národa môže tento rámec svojím individuálnym vývojom opustiť. Kto teda žil pred 2000 rokmi ako Žid, môže dnes patriť k úplne inému náboženskému spoločenstvu.
Musíme preto vylúčiť súvislosť medzi holokaustom a zločinom na Ježišovi Kristovi takého druhu, že všetci Židia zabití v 20. storočí museli byť presne tí ľudia, ktorí sa pred 2000 rokmi nejakým spôsobom previnili na Synovi Božom. A samozrejme tiež neboli nacisti žiadnymi pomocníkmi osudových naplnení. Robili niečo, čo nemožno nijako ospravedlniť. Židovský národ nepotreboval prežiť horor holokaustu. Pôvodcom tohto diania nebolo žiadne strnulé predurčenie, ale zločinní ľudia. Tieto udalosti, rovnako ako všetky ostatné vyvražďovania národov – spomeňme na severoamerických indiánov alebo na genocídu v bývalej Juhoslávii koncom 20. storočia – dramatickým spôsobom ukazujú, ako človek používa svoju slobodnú vôľu k bezpráviu. Ale rovnako ako postihuje „osud národa” nakoniec mnoho jednotlivcov, musia aj hanebné činy zločinných režimov odpykať jednotlivci. Každé rozhodnutie musí odpykať ten, kto ich učinil.