Osobnosti 

   Herbert Vollmann                  

Okruhy tém

   Médiá - video - nové             
   Médiá - audio - nové            
   Svetonázor a náboženstvo  
   Zdravie a medicína              
   Veda a reč prírody               
   Výchova a vzdelanie            
   Umenie a kultúra                  
   Človek a svet                        
   Duch a duša                         
   Osud a reinkarnácia             
   Smrť a druhý breh                 
   Spoločnosť                            

 Centrum Sveta Grálu 

   Základné informácie             
   Kalendár podujatí                  
   Kde nás nájdete                    
   Fotogaléria                            

 Fórum 

   Prednášky                           
   Príspevky čitateľov              
   Rozšírená listáreň               
   Svet Grálu a médiá             
   Napíšte nám                         

 Servis 

   2 % z dane                            
   Impressum                           
   Kontakt na redakciu             
   Mapa stránok                       

  TÉMA:    Spoločnosť

 
Slováci, akí sme?
Autor: Igor Mešťánek
O tom, akí sme boli i akí vlastne dnes sme, ale tiež ako sa javíme sebe a ostatným, sme sa zhovárali s významnou osobnosťou nášho spoločenského života s PhDr. MILANOM ZEMKOM CSc., členom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave.


Sme skutočne „holubičí národ“, cituplný, so schopnosťou cit zdieľať?

Vonkoncom nie som presvedčený, že nejako prekypujeme vrúcnosťou citu a schopnosťou sa oň podeliť. Jednak sentimentálnosť nie je ešte skutočne hlbokým citom, a aj v nej sa pohybujeme dosť „sebastredne“. Napríklad skúsenosti s poskytovaním pomoci iným ľuďom, najmä vzdialeným obetiam, nehovoria o priveľkej ochote pomáhať. Práve taká pomoc však býva prejavom toho skutočného citového zaangažovania sa, ozajstnej empatie.

Iste, vieme prejaviť emócie a pomoc v rodinnom kruhu (ak nie sme na smrť pohádaní), prípadne v širšom okolí, no už v pomáhaní našim spoluobčanom zo vzdialenejších častí krajiny to býva skromnejšie, o širšom svete ani nehovoriac. Svedčia o tom napr. porovnania získaných prostriedkov pre postihnutých u nás a hoci v susednom – údajne „studenom“ Česku.

Už kedysi za Uhorska rozpoznal vtedajší profesor T. G. Masaryk v Slovákoch akúsi “mäkkosť“, čo podľa neho neznamenalo ozajstnú citovosť, ale ústupčivosť, poddajnosť, čiže slabosť. Takáto vlastnosť, či charakteristika súvisela, myslím si, s „poddanskou“ mentalitou významnej časti našej pospolitosti. Iste je podmienená aj tým, že bola stáročia ovládaná cudzím panstvom, dlhodobo „cvičená“ v názore, že najlepšie pre ňu je vždy sa prikrčiť a ticho prečkať horšie časy – ale tie akoby trvali neustále. Toto dedičstvo prežíva v rôznych variantoch dodnes, a to na všetkých úrovniach našej spoločnosti, až po tie najvyššie „šteble“. Jeho charakteristickou črtou je najčastejšie nekonečné „podstolové“ vyčkávanie, ani nie tak z opatrnosti ako z bezradnosti a vnútornej neistoty, ako sa rozhodnú iní – tí väčší, silnejší a potom sa podľa nich „zariadiť“.

Na opačnom konci našich reakcií môžeme rozoznať prudké emocionálne, doslova iracionálne vzplanutia, výbuchy, v ktorých sa bezradnosť prekrýva prudkou, ale spravidla krátkou ráznosťou – zaženiem sa a zatnem sekeru, nech sa deje čo chce! S takouto vlastnosťou sa však celkom „prirodzene“ spája krátkodychosť, rýchle „vyfučanie“ ráznej nálady a následná skleslosť. Bývame spravidla „bežcami na krátke trate“, čo by bolo možno v poriadku, keby vytrvalo a premyslene nasledoval jeden beh za druhým.

Naše „krátke behy“ však končili a končia väčšinou sklamaním, bezradnosťou, ochabnutím, stratou záujmu najmä o veci verejné, o veci nášho spoločenstva. Mimochodom, nad nedostatkom záujmu o veci verejné bolo počuť v moderných dejinách náreky našich veľkých, aktívnych mužov už od čias Ľudovíta Štúra...

Spomínali ste nedostatok záujmu o veci verejné, o veci nášho spoločenstva. Existuje niečo, čo by mohlo ľudí na Slovensku podnietiť k väčšiemu záujmu o ne?

Ten nedostatok záujmu pravdaže nemožno absolutizovať. Už dávnejšie sa napr. ozvali občania v Pezinku kvôli skládke odpadu, ohrozujúcej ich mesto. V širšom zmysle zaznela aj značná nevôľa občanov, keď sa prevalila kauza „Gorila“. Bude však treba dlhší čas, aby sa vypestovala ešte väčšia občianska citlivosť práve na veci, ktoré nás osobne až tak nepália, no sú istou hrozbou pre región či celú krajinu; aby sme vedeli vyvíjať dostatočný trvalý tlak smerujúci k náprave. Ja len dúfam, že na väčší nárast prejavov občianskej citlivosti a rozhodnosti nebudú potrebné nejaké dramatické až katastrofické situácie či pomery – u nás alebo v širšom okolí.

Prejavuje sa naša prispôsobivosť aj nekritickým preberaním cudzích názorov a hodnôt, či nekritickým obdivom cudzieho“?

Aj tu by sme si museli ujasniť slová o nekritickom preberaní cudzích vzorov a hodnôt a o nekritickom obdive „cudzieho“. Napríklad od konca druhej svetovej vojny zasiahla západný svet – a po roku 1989 aj krajiny bývalého sovietskeho bloku – očividná amerikanizácia, nielen civilizačno-technická, ale aj duchovná a morálna. Zdá sa teda, že nielen my, ale aj iní preberajú a napodobujú cudzie vzory, osvojujú si cudzie hodnoty. S tým sa však ťažko dá dnes niečo urobiť, pozrime na dosť márne snahy kedysi veľkých a mocných Francúzov.

Navyše, veľmi ťažko sa dá z toho nášho malého, tradičného „košíka“ zachovať proti mocným civilizačným tlakom „veľkého sveta“ niečo osobité. A čo vlastne? Ktoré hodnoty sú autenticky slovenské? Nie som presvedčený, že také jestvujú, pretože sme vždy žili v širšom kultúrno-duchovnom a civilizačnom kontexte, ktorý nás podstatne tvaroval. Predsa také hodnoty ako ľudskosť, empatia, milosrdnosť, pracovitosť, pravdovravnosť, pohostinnosť a iné sú prítomné všade, rozdiely sú možno v intenzite a vo forme, v akej sa prejavujú.

Podľa Vás ako je dnes Slovensko „religiózne“ a filozoficky orientované?

Slovensko sa mi javí nábožensky povrchné a neviem o nijakej skutočnej filozofickej orientácii, ktorá by sa v nejakej prístupnej forme prejavovala v našej spoločnosti. Štatistické vykazovanie vierovyznania nehovorí nič o skutočne prežívanej viere aj s jej mravnými záväzkami. Aj na to by mali pamätať napr. cirkevní hodnostári, ktorí sa pri presadzovaní svojich predstáv o fungovaní spoločnosti a štátu chcú zaštítiť počtami (údajne) veriacich. Žijeme v sekulárnej dobe, žiaľ plytkej aj vo svojom sekularizme, no náprava sa nedosiahne založením „chomúta“ akejkoľvek lákavej náboženskej vízie.

Dá sa táto náprava vôbec dosiahnuť? Ako?

Veľmi sa obávam, že náprava sa nedá dosiahnuť akousi lineárnou osvetou, mravnou výchovou v jestvujúcich pomeroch. Aj v minulosti sa podobné duchovné štádiá rôznych spoločností radikálne zmenili či potlačili až v dôsledku veľmi dramatických udalostí s vážnymi dopadmi na veľkú časť spoločnosti. Pritom náprava nie je nikdy vopred zaručená, už aj preto, že na tom, čo znamená náprava, sa dá v modernej dobe len ťažko zhodnúť. Zrejme chýba aj skutočná, „prirodzená“ autorita.

Kto by podľa Vás mohol byť touto prirodzenou autoritou a aká by táto autorita mala byť?

Dnešný svet má vôbec problémy s prirodzenými autoritami, ktoré
akoby „neboli na sklade“. Možno to súvisí s masmediálnou povahou súčasného sveta, ale aj s uplatňovaním masovej demokracie – tá si vyžaduje od verejných činiteľov neustálu a v zásade nesplniteľnú „sľubotechnu“, čo ich musí nevyhnutne demoralizovať, zbavovať autenticity, alebo ich jednoducho „pošle z kola von“. Osobne si predstavujem prirodzenú autoritu verejných činiteľov ako výraz vnútornej mravnej integrity podporovaný politickým talentom, predvídavosťou aj ráznosťou v presadzovaní vecí, ktoré sú na prospech národného a dnes aj európskeho celku.

Počas novembra 1989 bola na uliciach špecifická nálada. Ľudia boli k sebe niekoľko mesiacov milí, dobroprajní. Niečo podobné zažívame počas MS v hokeji ... čo je to?

V každej prevratnej dobe, ak okamžite nevyústi do krvavých konfliktov, možno vypozorovať akúsi povznesenú, dobroprajnú náladu, akurát, že nevydrží pridlho, lebo ju rozložia a potlačia tvrdé problémy a konflikty všedného dňa, ktoré sa nevyhnutne musia objaviť – tak to bolo v dejinách vždy.

V modernej dobe najmä športové úspechy dokážu na istý čas vyvolať akýsi pocit kolektívneho spolucítenia. Je to aj tým, že za nás víťazí pomerne malý kolektív športovcov a my, národná masa sa nemusíme namáhať, stačí emocionálne vzbĺknuť a radovať sa z (fakticky cudzieho) úspechu. Takéto situácie sú však vždy dočasné, preto zvykneme žiť v očakávaní nových a nových spektakulárnych úspechov.

Najmä moderné kolektívne športy akoby evokovali starú požiadavku rímskeho plebsu „chlieb a hry“, v modernom variante „blahobyt a zábava“. Mám pocit, že tento stav ducha moderného sveta nakoniec vyústi do veľkej civilizačnej krízy s veľmi nejasným, možno veľmi bolestivým koncom.

Aké vidíte východiská z tejto krízy pre Slovensko?

Predovšetkým Slovensko nie je ostrovom, ktorý je chránený pokojným morom, preto ani východiská z dnešnej krízy nemôžu byť špecificky slovenské. Slovensko by sa malo na ich hľadaní v rámci svojich možností (ktoré by sme nemali zámerne, na uľahčenie si našich záväzkov zmenšovať) aktívne zapájať.
 
(viac vo Svete Grálu č.34/2012)

Ak vás v článku niečo zvlášť zaujalo, alebo máte v tejto oblasti osobnú skúsenosť, napíšte nám.

  Vytlačiť článok     Poslať odkaz mailom   Zdieľaj článok

Rýchle hľadanie

Kliknite na...

Svet Grálu TV na Youtube

Časopis Svet Grálu
na Facebooku

Kalendár podujatí

Prednášky pre verejnosť
Ponuka podujatí organizovaných 
Neziskovou org. Svet Grálu
a  Nadáciou Posolstva Grálu
v roku 2017
   novinka!

Editoriál

Vážení čitatelia!
V živote sme neočakávane posta- vení pred otázky, ktoré nás, zdá sa, zastihnú vždy nepripravených. Sme postavení pred riešenie ne- predpokladaných, a často aj neže- laných situácií.
Mám známu, ktorá ako sedemnásť- ročná mala autonehodu. Zrazil ju motocykel. Pre dospievajúce dievča to bol šok, s ktorým sa dlho nevedela vysporiadať. Vyvstali otázky. Prečo ja?       Viac...

Knižná ponuka

Abd-ru-shin
Vo svetle Pravdy

Posolstvo Grálu


Tu v predaji

--- A K C I A ---

Kolekcia štyroch DVD!
17,80 € (536,24 Sk)

Pri kúpe celej DVD edície
získate štyri DVD za výhodnú cenu.

Akciová ponuka DVD obsahuje:
DVD Smrť a druhý breh
DVD Strach a depresia
DVD Umrieť dôstojne
DVD Osud a reinkarnácia