Osobnosti 

   Herbert Vollmann                  

Okruhy tém

   Médiá - video - nové             
   Médiá - audio - nové            
   Svetonázor a náboženstvo  
   Zdravie a medicína              
   Veda a reč prírody               
   Výchova a vzdelanie            
   Umenie a kultúra                  
   Človek a svet                        
   Duch a duša                         
   Osud a reinkarnácia             
   Smrť a druhý breh                 
   Spoločnosť                            

 Centrum Sveta Grálu 

   Základné informácie             
   Kalendár podujatí                  
   Kde nás nájdete                    
   Fotogaléria                            

 Fórum 

   Prednášky                           
   Príspevky čitateľov              
   Rozšírená listáreň               
   Svet Grálu a médiá             
   Napíšte nám                         

 Servis 

   2 % z dane                            
   Impressum                           
   Kontakt na redakciu             
   Mapa stránok                       

  TÉMA:    Osud a reinkarnácia

 
Záhada z Konnersreuthu
Autor: Corina Hübener
 
Božia Vôľa spočíva v zákonoch stvorenia, ktoré nepôsobia iba v hmotnom, pre nás viditeľnom svete, ale prestupujú celým bytím. A podľa zákona spätného pôsobenia musí každý človek zožať to, čo zasial. Aká je teda naša predstava o Bohu, ak veríme tomu, že v prežívaní strašlivých múk ukrižovania sa niekomu dostáva zvláštneho požehnania alebo dokonca vyznamenania?!


Hoci v súčasnosti stále existuje veľa ľudí v rôznych častiach sveta, u ktorých sa pravidelne objavujú krvavé stigmy, historicky najznámejšími prípadmi stigmatizovaných boli Páter Pio z Talianska a Terézia Neumannová z Nemecka. Kristove rany sa objavovali údajne aj u povesťami opradeného Františka z Assisi. Rovnako ako v minulosti, tak aj dnes vidí katolícka cirkev v týchto úkazoch veľkú milosť, ktorou Boh obdaruje smrteľníkov. Dosiaľ ešte neskalený cit človeka alebo znovu nadobudnutý prebudený cit však takejto viere zasadzuje nielen vážne trhliny, ale ju stavia do pozície, na ktorej si bude musieť vážne zodpovedať otázku: “Je to skutočne Božia vôľa aby ľudia trpeli, a tak sprostredkovali nejaké posolstvo?”

Záhada z Konnersreuthu

V tridsiatych rokoch minulého storočia sa k prípadu Terézie Neumannovej, ktorá bola vtedy nazývaná „záhadou z Konnersreuthu“, vyjadril Abdrushin, autor diela „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“, takto:

„Zaiste jestvujú ľahšie prípady, kedy veriaci vo fanatizme sú schopní tu a tam vyvolať si pomocou autosugescie jazvy. Ale tento prípad nepatrí medzi také druhy! Tento dej nie je hystériou! (…)

Utrpenie tak strašne stigmatizovanej Terézie Neumannovej, ktorá musí na sebe z času na čas znášať nielen všetky znamenia po ranách mučeného a zavraždeného Syna Božieho, ako sú stopy po klincoch a rana od kopije, ako aj mnohé rany na hlave, ktoré zanechala tŕňová koruna, ale občas musí prežiť aj všetky Kristove telesné utrpenia, kým vyčerpaná únavou v smrteľných kŕčoch neklesne na krvou presiaknutú posteľ. Tisícky ľudí putujú na toto miesto. Prúdia sem zo všetkých krajov a zemí. Často stoja v hustých zástupoch okolo toho malého domu, v ktorom toto dievča musí vybojovať svoj boj. V duchu pritom počuje reči týkajúce sa ukrižovania a to vo vtedajšom jazyku, čo privádza jazykovedcov do úžasu. Čakajúci ľudia prijímajú tieto správy so zhrozením. Niekedy môžu zbežne zazrieť aj ťažko trpiacu dievčinu ležiacu vo vlastnej krvi; potriasajú zamyslene hlavami a nemo žasnú nad božským darom, ako ho mnohí nazývajú.“


Čo je teda pravou podstatou tohto neobyčajného životného príbehu? Terézia Neumannová sa narodila v noci z Veľkého piatku na Bielu sobotu 1898. Podľa dochovaných záznamov mala svoje prvé videnie v noci zo Zeleného štvrtka, 4. marca, na Veľký piatok, 5. marca 1926: videla Ježiša v Getsemanskej záhrade a pritom pocítila bolesť v ľavej časti hrudníka – takú silnú, až jej pripadalo, že musí zomrieť; a postupne prežila všetko, čo kedysi pretrpel Kristus.

U Pátra Pia sa stigmy objavili po zážitku v kostole: zjavila sa mu postava, ktorá po ňom hodila štyri kopije. Odvtedy až do smrti sa u neho objavovali Kristove rany. Páter Pio a Terézia Neumannová vzbudzovali rad otázok aj po svojej smrti. Mŕtve telo Pátra Pia totiž dodnes takmer nezotlelo, ani telo Terézie Neumannovej po jej smrti údajne nejavilo žiadne známky stuhnutosti a nepodliehalo obvyklým zmenám. Mnohí veriaci to opäť vnímajú ako dôkaz toho, že jej život a smrť „boli svedectvom Božieho pôsobenia vo svete“ (citované z: www.thereseneumann.de).

Ak však – na rozdiel od katolíckej cirkvi – vychádzame z predpokladu, že človek žije viacero pozemských životov a posudzujeme osud každého človeka ako celok, potom sa nám pre utrpenie Terézie Neumannovej ponúka oveľa pravdepodobnejšie vysvetlenie než je domnienka, že by Boh o sebe dával vedieť tým, že nejakého človeka nechá znovu a znovu trpieť strašlivými bolesťami.

Vo svojich Odpovediach na otázky Abdrushin objasnil, že v prípade Terézie Neumannovej nešlo o žiadnu zvláštnu milosť, ale že išlo o následky jej viny:

„V stigmatizovanej z Konnersreuthu, ktorá si vo svojej terajšej pozemskej schránke zatiaľ ešte nie je jasne vedomá vlastného diania, bojuje ľudská duša o vykúpenie. Duša sa kedysi rúhala Synovi Božiemu na kríži! U nej to nie je iba po prvý raz, že odvtedy prebýva tu na zemi a bola takto poznačená. Až keď si to konečne uvedomí a v pokore úpenlivo poprosí o odpustenie, môže dôjsť k vykúpeniu. Potom to uvidí aj duchovne a pri tom spozná toho, ktorého príhovor ju môže vykúpiť z jej kedysi tak ťažkej viny! Známe a dôverné ’Svetlo‘ jej bude pri tom nápomocné.

Avšak nič nedosiahne bez vlastného poznania. To je jediná cesta k jej vykúpeniu! Kto jej ju ukáže a pomáha urovnávať, ten je jej najopravdivejším priateľom a pomocníkom; kto to však odoprie, zatají, alebo jej v tom bude prekážať, je jej najhorším nepriateľom. Terézia Neumannová uvidí sama všetko, čo potrebuje na vykúpenie, akonáhle sama vykročí na správnu cestu a môže potom aj telesne vyzdravieť, bez pomoci ľudí. (...)

Všetci stigmatizovaní – až na zopár výnimiek, ktoré mohli nastať autosugesciou v náboženskom zanietení – ktorí sa osobne previnili proti Synovi Božiemu, boli len poznamenaní! Na tom nemohla nič zmeniť ani služba v cirkvi, aj keď takto postihnutí žili v hlbokej viere v Boha. Možnosť ich konečného vykúpenia spočívala v tom, aby v pokore poprosili o odpustenie a necítili sa azda ako svätí.“



Božia vôľa vo stvorení

Aká je teda naša predstava o Bohu, ak veríme tomu, že v prežívaní strašlivých múk ukrižovania sa niekomu dostáva zvláštneho požehnania alebo dokonca vyznamenania!?

Všetko, čo pochádza od Boha, pôsobí v tomto svete tvorivo a harmonicky, neprejavuje sa teda utrpením ani biedou. Spôsobujeme si ich my sami, keď zákonom stvorenia nerozumieme a keď konáme podľa svojho pomýleného úsudku, pretože sme na svojej životnej púti opustili vedenie o duchovnom svete!

V prípade stigmatizovaných žiadne racionálne vysvetlenia neobstoja, pretože mnohé z toho, čo Terézia Neumannová prežila, ako napríklad rozpravy v cudzích rečiach, nemožno dosiahnuť iba autosugesciou. Aj domnienke niektorých kresťanských kruhov, že Boh týmto spôsobom ľudí vyznamenáva, chýba akékoľvek opodstatnenie, ba čo viac, takýto názor je dokonca škodlivý.

Abd-ru-shin k tomu hovorí:
„Terézia Neumannová je pri svojom utrpení často považovaná za svätú, omilostenú, pri ktorej sa ľudia modlia a nejeden túžobne očakáva, že ona sa za neho prihovorí. A nik netuší, že práve táto ’omilostená‘ potrebuje príhovor najviac. Nik nemyslí na to, že táto úbohá duša je práve spolublížnymi zadržiavaná od možného vykúpenia! Vina za to bezpodmienečne padá späť na týchto ľudí, ktorí jej vrúcnu zbožnosť obracajú falošným smerom: stigmatizovaná sa tým cíti vnútorne povznesená ako Bohom vyznamenaná. Pod vplyvom názorov okolia sa vzďaľuje od toho, aby sa vážne a hlbšie zamyslela a svoje myšlienky a city zamerala aj iným smerom. Pritom by spoznala, že nie je vyznamenaná, ale naopak, poznačená! Potrebná pokora, ktorá by mohla viesť k vykúpeniu, je v nej násilne zatlačená falošným smerom.“

Pre každého človeka môže byť utrpenie milosťou, pretože v ňom spočíva príležitosť rýchlejšie dospieť k poznaniu viny a potom dôjsť k vykúpeniu. „Kto nechce počuť, musí pocítiť!“ hovorí výstižne ľudová múdrosť. Zákonu spätného pôsobenia je a zostane podrobený každý človek. A osud stigmatizovaných nie je žiadnou výnimkou.


Súvisiace články:   Stigmy zbavené svätosti?
 
(viac vo Svete Grálu č.23/2010)

Ak vás v článku niečo zvlášť zaujalo, alebo máte v tejto oblasti osobnú skúsenosť, napíšte nám.

  Vytlačiť článok     Poslať odkaz mailom   Zdieľaj článok

Rýchle hľadanie

Kliknite na...

Svet Grálu TV na Youtube

Časopis Svet Grálu
na Facebooku

Kalendár podujatí

Prednášky pre verejnosť
Ponuka podujatí organizovaných 
Neziskovou org. Svet Grálu
a  Nadáciou Posolstva Grálu
v roku 2017
   novinka!

Editoriál

Vážení čitatelia!
V živote sme neočakávane posta- vení pred otázky, ktoré nás, zdá sa, zastihnú vždy nepripravených. Sme postavení pred riešenie ne- predpokladaných, a často aj neže- laných situácií.
Mám známu, ktorá ako sedemnásť- ročná mala autonehodu. Zrazil ju motocykel. Pre dospievajúce dievča to bol šok, s ktorým sa dlho nevedela vysporiadať. Vyvstali otázky. Prečo ja?       Viac...

Knižná ponuka

Abd-ru-shin
Vo svetle Pravdy

Posolstvo Grálu


Tu v predaji

--- A K C I A ---

Kolekcia štyroch DVD!
17,80 € (536,24 Sk)

Pri kúpe celej DVD edície
získate štyri DVD za výhodnú cenu.

Akciová ponuka DVD obsahuje:
DVD Smrť a druhý breh
DVD Strach a depresia
DVD Umrieť dôstojne
DVD Osud a reinkarnácia