Abd-ru-shin - Oskar Ernst Bernhardt

Celé Posolstvo Grálu od prvej prednášky zdôrazňuje, že jeho autorovi išlo o to, aby ponúkol pomoc, ktorej silou môže každý človek v poznaní Pravdy dozrieť na vnútorne pevnú, silnú osobnosť. O svojom cieli povedal Abd-ru-shin v roku 1936:

„Môj cieľ je duchovného druhu!

Neprinášam však nové náboženstvo, nechcem založiť ani novú cirkev, o to menej nejakú sektu, ale vo všetkej jednoduchosti dávam jasný obraz samočinného pôsobenia stvorenia, ktoré nesie Božiu vôľu, z čoho môže človek dôkladne spoznať, ktoré cesty sú preňho dobré.“

Verný tejto ústrednej myšlienke chcel Abd-ru-shin vždy len s úplnou vecnosťou podávať predovšetkým svoje Posolstvo, nikdy však nechcel nasmerovať pohľad na svoju osobu ako centrum náuky. Jasne a zreteľne od svojich čitateľov žiadal, aby nedbali „na prinášajúceho, ale na Slovo“:

„Zlato zostáva zlatom, či ho má v ruke knieža, alebo žobrák!“

V odpovedi na patričnú otázku Abd-ru-shin tiež jasne vysvetlil, že poznanie prinesené Posolstvom Grálu nečerpá z cudzích prameňov a že on sám nepatrí k nijakému „spoločenstvu“ alebo „smeru“:

„Nepochádzam z nijakej skupiny, nedostal som nijaké školenie, neštudoval som a svoje znalosti som nikde nezískal. (...)
To, čo som povedal vo svojich prednáškach, hovorím v presvedčení zo seba. A ak sa vyskytujú podobnosti s rôznymi náboženstvami, tak som ich z nich určite nečerpal. No teší ma, keď sa v tom nájdu zhody a podobnosti.
Z týchto všetkých dôvodov preto vždy vyžadujem, aby sa skúmali slová, a nedbalo sa na rečníka! Kto ma aj potom chce nasledovať, ten je skutočne vážne hľadajúci, ten vie sám myslieť. A ostatní ľudia, ktorí sa musia upínať na osoby namiesto na vec, teda tí, ktorí nemôžu ostať vecní, nemajú pre vážnu snahu o napredovanie nijakú cenu.“

Abd-ru-shin sa narodil 18. apríla 1875 v Biskupiciach (Bischofswerda, Sasko) v Nemecku a pokrstili ho menom Oskar Ernst Bernhardt. V bezpečí svojho rodičovského domu prežil šťastné detstvo a obdobie mladosti, po ktorom nasledovalo obchodné vzdelanie a samostatné povolanie v Drážďanoch.

V nasledujúcich rokoch Oskar Ernst Bernhardt podnikal a vyvíjal sa stále viac od obchodníka k uznávanému spisovateľovi. Jeho literárne dielo zahŕňa, okrem iného, cestopisy, romány a novely; vznikli aj práce pre javisko. Oskar Ernst Bernhardt patril k Spolku nemeckých divadelných autorov; viaceré z jeho divadelných hier boli úspešne uvedené v Lipsku a inde.

Potom, ako strávil určitú dobu vo Švajčiarsku, opäť v Nemecku a žil v Spojených štátoch amerických, vybral sa Oskar Ernst Bernhardt v roku 1913 do Londýna. Tam zažil vypuknutie Prvej svetovej vojny a v roku 1915 ho ako nemeckého občana internovali na ostrove Man. V nasledujúcich rokoch sa v ňom prebudilo zvláštne prianie pomôcť ľuďom a ukázať im cesty vyvádzajúce ich z duševnej núdze. Na jar roku 1919 sa Oskar Ernst Bernhardt mohol vrátiť do svojej vlasti, kde si potom uvedomil svoju vlastnú životnú úlohu. Spoznal ju v tom, aby iným sprostredkoval obsiahle poznanie o stvorení, ktoré niesol sám v sebe.

Svoje Posolstvo Grálu, ktoré prinášal od roku 1923 – najskôr vo forme takzvaných „Listov Grálu“ a tiež verejných prednášok, neskôr ako knihu – zostavil Oskar Ernst Bernhardt pod menom Abd-ru-shin.

Toto meno pozostáva z perzsko-arabských prvkov vo význame „Služobník Svetla“ alebo „Syn Svetla“. Toto meno sa malo naďalej neoddeliteľne spájať s jeho dielom.

V jeho prednáškach o základných otázkach ľudského bytia – život a smrť, osud a spravodlivosť, Boh a stvorenie atď. – je ukázaný nový ucelený obraz sveta, ktorý svojou celistvosťou, dôsledne a bez medzier, poskytuje pevnú kotvu poznania všetkým, ktorí vo výpovediach tradičných náboženstiev nemôžu nájsť cestu k vykúpeniu.

Práve nemecký národ žil v tom čase vo veľkom očakávaní. Človek túžil po všeobsiahlej obnove, po oslobodení od hlboko pociťovaného tlaku. V prvej prednáške Posolstva Grálu stojí:

„Znepokojený je každý nerv, napnutý podvedomou túžbou. Tak sa to vlní, valí a nad všetkým chmúrne spočíva akési omámenie. Tehotné nešťastím. Čo musí zrodiť? Zmätok, malomyseľnosť a skazu, ak mocná sila neroztrhne temnú vrstvu, ktorá teraz duchovne obklopuje zemeguľu!“

Duchovne – v hlbokom poznaní Pravdy a z nej vychádzajúcim k Bohu obráteným životom v láske k blížnemu – je možné vytrhnúť sa z „ohlušenia“ , ktoré je dnes citeľnejšie než kedykoľvek predtým. Pomenovaním „duch“ však nie je oslovený rozum, ale naše živé jadro, to vlastné „ja“ v človeku, ktorého čistá sila umožňuje novú orientáciu.

(Fanatizmus, panovačnosť alebo náboženský dogmatizmus – to všetko stálo a stojí v úplnom protiklade k Posolstvu Grálu, ktoré ako základnú podmienku vyžaduje otvorenosť k samostatnému, vecne orientovanému a predsudkov zbavenému mysleniu.)

V roku 1938, bezprostredne po tom, ako národný socializmus uchopil v Rakúsku moc, sa medzitým vybudovaná „Osada Grálu“ na Vomperbergu v Tirolsku bez náhrady vyvlastnila. Abd-ru-shina 12. marca zatkli a neskôr, od septembra 1938, postavili pod dohľad Gestapa – na začiatku v Schlaurothe pri Görlitzi, potom v Kipsdorfe / Krušné hory.

Tým sa Abd-ru-shinovo blaho prinášajúce pôsobenie skončilo; akúkoľvek ďalšiu činnosť v spĺňaní jeho úlohy mu nositelia vtedajšej moci zakázali. 6. decembra 1941 Abd-ru-shin na následky týchto nariadení zomrel. Jeho telesnú schránku pochovali 11. decembra 1941 v jeho rodisku v Biskupiciach. Až po rokoch, v roku 1949, potom, ako po skončení vojny rakúske úrady, resp. spojenci vrátili Osadu Grálu Márii Bernhardtovej – vdove po Abd-ru-shinovi, mohli byť jeho telesné pozostatky prevezené na Vomperberg. –

Existujú početné výpovede osôb, ktoré mohli Abd-ru-shina osobne spoznať – boli hlboko zasiahnuté jeho prirodzenosťou, ale tiež jeho dôstojným a zároveň dobrotivým správaním. V správach jedných mníchovských novín z roku 1933 sa píše: „Je niečo tajomné v tom, čo ho obklopuje a čo hovorí z jasného, ostrého a pritom dobrotivého pohľadu jeho očí a čo pôsobí ako nejaký pozdrav zo svetlých diaľok ...“

V októbri 1939 Abd-ru-shin o sebe samom povedal:

„Žil som to, čo som písal ...“

Jednotlivé, postupne vydávané prednášky svojho Posolstva Grálu usporiadal Abd-ru-shin do knižného vydania v roku 1931 a potom ešte raz, počas posledných rokov svojho života nanovo; tým vytvoril „Vydanie z poslednej ruky“, ktoré zostalo jeho ohromným duchovným závetom – a zároveň najvlastnejším preukazom jeho poslania.

Ďalšie informácie:
http://www.hnutiegralu.sk/sk/posolstvo-gralu-autor.php

Časté otázky:
http://www.hnutiegralu.sk/sk/caste-otazky-faq.php