Informácie mailom 

   Zaregistrujte sa a                
   budeme vám posielať        
   informácie mailom
      
       

 Svet Grálu 

   Zoznam  časopisov               
   e-časopis                                

 Servis 

   2 % z dane                            
   Kontakt na redakciu             

Rozšírená listáreň

Vážení čitatelia,

Ďakujeme Vám za všetky listy a e-maily, ktoré nám posielate do redakcie.  Rozšírená listáreň tejto webovej stránky dáva priestor pre Vašu korešpondenciu, ktorá sa nedostala do časopisu.

 


Zdravím Vás, milý a vzácny priateľ!

Čo Vám na Vaše milé a láskavé slová napísať? Vo Vašom časopise, čo ma ním obšťastňujete, čítam všetko, a viackrát. Keďže som, ako viete, mrzák, som v podstate nad vecou, a tak témy ako hašterenie sa politikov, zlostenie sa nad ich nesplnenými a nesplniteľnými sľubmi ma už nenadchne. Verím, že chápete zmysel, čo som tým chcel povedať. Viac ma zaujíma, prečo títo ľudia dávajú také nezmyselné sľuby, hoci vedia, že ich nesplnia. Myslím, prečo zahadzujú svoju ľudskú podstatu. Takisto ma zaujíma, prečo niekto, kto má málo, dáva ešte viac ako má. Tiež ma zaujíma, prečo niektorým nestačí urážať len ľudí, ale aj Stvoriteľa. A zaujíma ma aj podstata človeka, jeho miesto vo svete, jeho miesto v záujme Stvoriteľa a možnosť nápravy zla. Neverím, že sa zlu nedá čeliť dobrom, hoci viem, že je to veľmi riskantné. Váš časopis mi dáva veľa odpovedí. Ale to chce rozšíriť si aj moje vedomosti, aby som vedel, čo sa pýtať a čo v časopise hľadať. A Váš časopis nielenže mi dáva odpoveď, ale mi dáva aj možnosť získať také vedomosti, aby som sa mohol pýtať viac a viac, a tým viac sa dozvedieť. A ešte jednu vec chcem pripomenúť. Pri čítaní Sveta Grálu ani bolesť nie je taká zlá, akú som mával, kým som nečítal tento časopis.

Preto, milý a vzácny priateľ, dovoľte, aby som Vám poprial veľa veľa zdravia, Vám, Vašej rodinke, spolupracovníkom a priateľom, aby som Vám poprial veľa radosti počas Vianoc, veľa šťastia v Novom roku, nech Stvoriteľ dá Vám všetkým veľa milostí a požehnaní. Nech Vás zahrnie do svojho objatia.

S úctou
Váš večný dlžník

 


Vážená redakcia.

...Netrúfala by som si hodnotiť či porovnávať kvalitu samotných článkov, ale celkovo sa časopis skutočne vydaril - gratulujem Vám aj celej redakčnej rade, pre ktorú zostavenie čísla určite nebolo jednoduché.

Čo je na časopise najmilšie a dnes úplne ojedinelé, nie je len neprítomnosť reklamy, ale hlavne to, čo vyžaruje - úprimnosť, skromnosť a akúsi čistotu alebo čo to je.

Ešte jeden pocit som ale z časopisu mala - neberte to, prosím, ako kritickú pripomienku, ale jednoducho ako veľmi subjektívny dojem, ktorý môže byť úplne vedľa, a naviac - neviem, či to snáď nie je zámer. Ťažko sa to opisuje, ale nejako mi tam chýbala radosť zo života alebo ako to nazvať. Akoby to všetko bolo príliš vážne a ťažké. Pokiaľ má tento duch sprevádzať Svet Grálu, potom je to tak asi správne. Niežeby som v takom časopise hľadala rozptýlenie a zábavu, to ani náhodou - braku je okolo nás až - až. Skôr by som na to použila slovo povzbudenie ( v tom zmysle na mňa najviac zapôsobilo pár riadkov na zadnej strane obálky - to by som čítala stále dookola, ako sa mi to páči). Tiež by som Vám ( a tým aj čitateľom a sebe) veľmi priala, aby sa Svet Grálu nikdy nedostal do pozície poučujúceho mentora, kedy by mal čitateľ pocit, že sa mu niečo vnucuje.

Som tiež veľmi rada, že budem mať možnosť sa zoznámiť s inými čitateľmi v rubrike Názory - na tie sa veľmi teším. Myslím, že by sa časopis osviežil napríklad aj rozhovormi so zaujímavými osobnosťami (to nemám na mysli tzv. naše „celebrity"...).

(meno v redakcii)

 


Môj zážitok:

Svoje rozprávanie musím začať udalosťou - úrazom, ktorý sa mi stal, keď som mala 15 rokov. Cvičila som v telocvični na kruhoch, ale bez dozoru a bez žinenky pod sebou. Skúšala som robiť tzv. sviečku, visieť dole hlavou, čo je na kruhoch dosť ťažké, lebo nie sú stabilné. No a mne sa po niekoľkých pokusoch začala krútiť hlava a zatmievať pred očami, nakoľko som mávala nízky tlak a občas som ráno aj omdlela, ak som vstala z postele prudko a tak aj teraz som musela počkať, kým sa mi vyjasní zrak a prestane sa krútiť hlava. No a keď už mi bolo dobre, tak som si povedala, že ešte jednu poslednú „sviečku“ skúsim, a aj keď sa mi to nepodarí, tak už prestanem. Keď som sa rozhojdávala v závese na rukách a už som nabrala dobrý švih, som omdlela, pustila som sa kruhov a pekne natiahnutá som spadla hlavne tvárou na parkety. Práve to, že som padala natiahnutá, a to mi potvrdila aj moja kamarátka, aj poloha na zemi, je dôkazom toho, že už som nebola pri vedomí, lebo keby sa mi napríklad vyšmykli ruky, tak sa pri páde nejak skrčím, a nezostanem natiahnutá. Pád si ani nepamätám, pamätám si, že ležím na zemi, s tvárou otočenou ku dverám a vidím vchádzať učiteľa telocviku a rozčuľuje sa nado mnou a ostatné deti ako sedia na lavičke a prekvapene na mňa pozerajú. Potom som si uvedomila, že pribehla ku mne moja kamarátka, ale zo strany, na ktorú som nemala otočenú hlavu. Potom som sa prebrala na chodbe, už mimo telocvične a postupne som sa spamätávala a všetci ma potom odprevadili domov. Celú noc mi krvácal nos a ráno som išla do nemocnice na vyšetrenie. Zistili, že som prekonala otras mozgu, rozbila som si nos a narušili sa mi korene zubov, ale ináč som bola v poriadku. To, že som videla učiteľa a deti, keď som ležala na zemi, som si vysvetlila jednoducho- kým som ležala na dlážke som bola pri vedomí a potom som ho stratila a potom som sa prebrala na tej chodbe. Vôbec mi nebolo divné, že som nebola schopná nijakého pohybu, keď som na tej dlážke „precitla“, ani len som nežmurkala a tiež, že si pamätám aj polohu v akej som ležala a to z pohľadu zhora.

Asi o 20-22 rokov po úraze, som čítala Dr. Moody-ho knihu Život po živote. Bola som v spálni, dvere boli zatvorené, aby ma nerušilo TV a čítala som naozaj veľmi sústredene. Keď som čítala výpovede ľudí ako boli mimo telo, tak sa mi v hlave zrazu ozval hlas : „Ty si to už zažila.“. V prvej chvíli som vôbec nechápala, čo sa stalo, brala som ten hlas ako vlastný a odbila som sa, že samozrejme, ja som všade bola a všetko som zažila... a čítala som ďalej. A zrazu opäť : „Ty si to už zažila.“, mám pocit, že ten hlas mi to povedal 3x (bolo to už pred 15-17rokmi, takže sa presne nepamätám) a až vtedy som odložila knihu trošku nahnevaná, že mi nedá pokoj, so slovami : „Dobre, tak kedy som to ja teda mohla zažiť!“ a začala som spomínať na svoju minulosť. Netrvalo dlho a spomenula som si aj na hore popísaný úraz a zrazu som svoje precitnutie na dláže uvidela z úplne iného svetla. Ľahla som si na dlážku do takej istej polohy v akej som bola po páde, teda ako som si ju pamätala, a zistila som, že viditeľný obzor z takej polohy je tak malý, že by som bola videla učiteľa asi tak do výšky kolien, ale rozhodne nie do tváre. Došlo mi, že som bola mimo telo.

Ale na tomto zážitku nie je zvláštne to, že som bola mimo telo, ale ten HLAS. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, že to nebol môj hlas, lebo:

  1. Ten hlas nebol tichím intuitívnym hláskom, alebo myšlienkou. Bol jasný silný, akokeby hovoril niekto vedľa mňa.
  2. Na 99% to bol mužský hlas
  3. Tykal mi a ja sa zvyknem sama so sebou rozprávať v prvej osobe.
  4. Odkiaľ vedel, že som mala zážitok mimo telo?, keď ja som to nevedela a moje materialistické myslenie by také niečo nikdy nevymyslelo?
  5. PREČO mu záležalo na tom, aby som si uvedomila, že som to prežila? (Opakoval svoje tvrdenie 2-3x).
  6. Kto to bol? Bolo to niečo ako Boží hlas?, či nejaký osobný strážca z iného typu sveta?

Nech to bol ktokoľvek, pre mňa to bol dôkaz, že tu nie sme sami, ale kto to nezažil, neuverí, lebo nemám dôkaz na presvedčenie iných ľudí, ktorý by rozlíšil takýto zážitok od halucinácie, fantázie, sna, či intuície.

Každopádne mi zmenil život. Aj predtým som bola hľadajúca, ináč by som sa nebola pustila do čítania knihy s takým názvom, ale toto mi dalo istotu, že hľadanie má zmysel. Lenže ciest je veľa a ja si neviem vybrať žiadnu. Po 40-tich rokoch som sa stretla so svojou kamarátkou z detstva a ona sa stala mníškou Uršulínkou a povedala mi, že: „ V časopisoch a na internete môžeš síce nájsť zaujímavé informácie, ale Boha musíš hľadať na kolenách.“ No a mne sa do tých kolien akosi nechce, zvlášť, keď ma „Boh“ navštevuje v posteli.... Tu opísaný zážitok nie je jediný. Dúfam, že tú svoju cestu nájdem, ale aj to je možné, že už po nej idem....

(meno v redakcii)

 


Knihu Vo svetle Pravdy som objavil náhodou pri Televíznych novinách, kde ukazovali tú paniu, ktorá väznila a mučila synčeka, vraj že pochádza z nejakej sekty. Tak som tú knihu hneď objednal, zaujímalo ma, aká sekta by to musela byť, ktorá by ospravedlnila týranie detí, teraz som na strane 720 z cca. 1100 a musím povedať, že niečo také geniálne som ešte v ruke nedržal, a to sa už viac ako 30 rokov zaoberám kresťanstvom, predovšetkým gnostickým vznikom kresťanstva, ezoterikou, kabalou, psychológiou, Kumránom, Nag Hammadí, apokryfmi a podobne.

Abd-ru-shin svojou knihou poukázal jednoznačne a logický na stav vecí, a to v roku 1928, kedy určité fakty ešte neboli známe. Bez jeho knihy sa Biblia správne vyložiť nedá – Vo svetle Pravdy som nenašiel ani jediné slovo, ktoré by bolo nejasné, nepravdivé, nelogické, nepochopiteľné, zavádzajúce. Toľko nahustenej logiky snáď ani „normálny“ človek vyjadriť nemôže – k záchrane sveta by postačilo odstrániť súčasné učivo a nahradiť ho knihou Abd-ru-shina.

(meno v redakcii)

 


Vážená redakcia,

Vo vašom časopise sú vždy články, ktoré ma zaujmú. Bývajú z rôznych oblastí a pobádajú, aby sa človek nad nimi, nad sebou zamyslel. Teraz by som ale chcela prispieť k téme reinkarnácie a to z pohľadu mojej štvorročnej dcérky.

Pred niekoľkými dňami mi na prechádzke vonku povedala len tak mimochodom – „keď som bola tetou...“ Nevenovala som tomu pozornosť, ale keď o pár dní prišiel s ňou manžel z prechádzky v lese, s tou istou vetou, pochopila som a začala zapisovať jej výpoveď. Zaznačila som ale len to, čo sa mi zdalo byť skutočné a nie to, čo už mohla získať neskôr z rozprávkových knižiek a iných podnetov.

„Keď som bola teta, mala som červený domček, väčší ako tento. Mala som veľa zvieratiek – koníky, kravičky, prasiatka, sliepočky, holúbky, bieleho psíka, mačku a pri domčeku také more s rybičkami. Piekla som piškóty a mala som osem chlapcov. Moje deti nechceli so mnou chodiť na výlety, tak som chodila sama. Taký ujo chodil so mnou na koníku a vozíku. Moje deti boli doma so svojím tatom. Mala som hnedé vlásky, aj deti aj môj muž. Mala som postieľku čo vyzerala ako domček. Aj piecka bola ako domček, bolo vidno ohník. V domčeku boli schodíky s „držačkou“, mala som svoju izbičku, aj každé moje dieťa malo svoju izbičku. O Ježiškovi som vedela, povedal mi o ňom jeden panáčik, čo sa staral o zvieratká. Volala som sa zvieracia teta, lebo som mala zvieratká. Papala som ryby a takúto zeleninku (ukáže na artičoky na obrázku). Mala som v tom domčeku aj kamaráta, chlapca, hrali sme sa a keď som vyrástla, tak aj ten kamarát vyrástol.

Keď som zomrela, tak tak blikali svetielká a tmy, potom to zhaslo a bolo iba zasvietené a bola som v takom svetielkovom domčeku. Potom som sa presťahovala zase do toho blikajúceho domčeka a potom som prišla sem bývať. Bol tam so mnou taký svetielkový panáčik, rozprával mi o svetielku ale všetko nevedel. Na zem videl, ale vedel iba o svetielku, tiež mal také blikajúce šaty, také oranžové od svetielka. Povedal, že sa mám starať o zvieratká. Čo mám robiť teraz, to nevedel“.

K tomu chcem len podotknúť, že doma nemáme televízor. Aj keď sa dcérke veľká obrazotvornosť nedá uprieť, sú určité veci, ktoré si žiadne dieťa nevymyslí a – deti vraj neklamú....

(meno v redakcii)

 


Dobry den,

Konečně Jsem se rozhodla i já přispět svojí zkušeností s interupci. Taktéž jak další věřící ženy i já jsem podstoupila interupci . Dodnes si pamatuji jak jsem se rozbečela když jsem vykládala důvody těch kroků a omlouvala sama sebe ,jako se moje vnitro bránilo a mněl špatný pocit nad tím rozhodnutím.V den interupce i navíc na operačním stole jsem pořád mluvila a svém těle jsem měla pocit, že to vůbec nechci, i když moje venkovní Já,můj rozum měl ty správné důvody! Proč ten zákrok uskutečnit? Stalo se. Po zákroku jsem se musela naplno věnovat rodině, zaměstnání atd. Mněla jsem pocit že jsem zapomněla. Po dvou letech se můj život změnil opět jsem začala při zaměstnání navštěvovat školu se sociálním zaměřením.Když jsem někdy byla nucená z práce odejít o něco spíš později jsem to dodělala. Po nějaké době mi v práci bylo řečeno že další vzdělání není potřebné pro práci kterou dělám,tak jsem se rozhodla ukončit zaměstnání a věnovat se studií.Při studií jsem se začala starat o starou paní tím pádem jsem měla možnost bez problémů ukončit školu, která jak doufám mi pomůže v mém dalším životě.Časem jsem začala se starat o děti. Do cesty mi přišel Jirka ,měl 2 roky, Hanka 3 roky.Pořád se to točilo kolem děti. Okouzlila mně kamarádka, která si adoptovala dítě a ve mně rostlo přesvědčení, že to není náhoda ,ale Boží plány semnou .Tím pádem jsem byla donucená si dítě přece jenom nahradit,a bylo to jasné,ještě jedno dítě musím mít...ta touha byla časem tak silná ,že jsem začala manžela přemlouvat ,kvůli adopci dítěte.Má snaha byla marná, jelikož můj manžel s tím nesouhlasil.Začala jsem se více modlit meditovat a prosit o pomoc naše duchy ,kteří nás hlídají,na zemi dále v nebi a ve vesmíru,proto že jsem věřící mluvím a píši o Bohu.Nakonec jsme se rozhodli že budeme mít ještě jedno dítě a to vlastní.Opět jsem začala více prosit o pomoc Pannu Marii a meditovat .V době mého čekání jsem měla více duchovních zážitků...V té době jsem si plně uvědomila lidskou bytost v sobě.Ted´ již vím,že mé rozhodnutí pro interupci bylo špatné ,nevyhnula jsem se ničemu.Díky tomu se má víra v duševno ,v Bohu a v Pannu Marii se upevnilo jak s naším životem se starají.Momentálně mně již těžko někdo vymluví,že to neexistuje .Tím ale nechci psát aby to někdo zkoušel.Já jsem s tím problémem byla nucena projít ,z určitých důvodů se svým mužem, a v určitém prostředí... S pozdravem Gabriela

PS: Věřte v Boha a svým duchovním průvodcem ...je jisté že se přimlouvají i za Vás.Snažte se rozeznat zlé nápady ..Otevřete své srdíčko a vnímejte jenom to co je důležité pro Váš život.

 


Vážená redakcia,

v poslednom čísle časopisu Svet Grálu ma obzvlášť zaujal príspevok pod názvom „Pútnik krajinou“ (mimochodom všetky sú zaujímavé). Takmer každý deň chodím so svojim psíkom do prírody a tiež sa stretám s jednou tzv. „božou mukou“. Na rozdiel od spomínaných v príspevku, je táto úplne obyčajná. Tvorí ju iba kmeň starej lipy a obrázok Madonny s dieťaťom, ale aj tak ma zaujala od prvého okamihu, čo som ju zbadala.

Práve bola vianočná nedeľa, keď som opäť šla na prechádzku. V priam posvätnom tichu zimnej prírody a vianočného času som znova navštívila svoje obľúbené miesto. Okrem bázne ma zaplavila aj vďačnosť predkom za to, že nám zanechali takéto odkazy. Napriek tomu, že neboli tak vzdelaní ako sme dnes my, všetku tú nádhernú múdrosť čerpali z denného prežívania v kontakte so zemou a nebom. Navonok jednotvárny život ich nekonečného lopotenia sa mi v tých okamihoch zdal veľmi bohatý, a ja im za tento odkaz ďakujem a ďakujem aj vám za zaujímavé príspevky.

Mgr. Miroslava Malovcová, PhD.

 


Vážená pani!

Po prečítaní Vašej reakcie (Listáreň vo Svete Grálu č. 11/2007) na môj článok Nevítaný hosť (Listáreň vo Svete Grálu č. 9/2006) mi nedá, aby som nereagovala. Je veľa názorov. Dobré aj tie zlé. Vy píšete na môj popud, a ja som písala z presvedčenia, že robím dobre a pomôžem ozrejmiť chyby, nevedomosť a strach. Našu ľahkovážnosť, s ktorou sa dopúšťame omylov vo svojom živote. Svoj list som napísala preto, lebo som to tak cítila. Svojím uvedomením si chyby, ktorej som sa dopustila. Pokorou a láskou k Bohu chcem odčiniť svoj omyl. Svojho Boha som našla a len on mi dal silu na písanie. Dáva mi silu na každý deň. Moje myslenie sa zmenilo. Dozrela som a poučila sa zo svojej chyby. Otvorene o tom píšem. Sama som sa rozhodla a sama čelím následkom. Uvedomujem si, že len ja musím odčiniť to, čo som zasiala. Nechcem, aby ma niekto ľutoval. V mojom srdci je teraz viera v Boha a veľmi veľa lásky. Stretávam sa s ľuďmi a keď im môžem pomôcť, som šťastná.

Lásky okolo nás je málo a preto ju treba rozdávať plným priehrštím. Myšlienky, ktoré ma zahlcovali sú už dávno preč. Cítim sa teraz silná a chcem pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú. Možno aj mojím listom. Môj život sa stal bohatším a veselším. Našla som v srdci svojho Boha, ktorý mi pomáha a dáva silu ďalej žiť. Len s láskou a vierou v Boha je život krajší a plnohodnotnejší. Nastala u mňa vnútorná zmena. Rozhodla som sa ísť novou cestou, ktorú mi ukázal Boh. Jeho láska je veľká a má ju pre každého dosť. Len treba veriť. Ja viem. Dáva mi to silu. A ďakujem za všetko čo môžem prežiť v tomto stvorení. Za dobré aj za to zlé. Božia múdrosť je dokonalá, nemenná a večná.

Je potrebné postaviť sa pravdivo ku všetkému. Za chyby sa treba ospravedlniť, za krivdy činiť pokánie.

P. S.: Rada sa s Vami zoznámim.

S pozdravom M. B. (meno v redakcii)

 


 

  Vytlačiť článok     Poslať odkaz mailom   Zdieľaj článok

Rýchle hľadanie

Kliknite na...

Svet Grálu TV na Youtube

Časopis Svet Grálu
na Facebooku

Kalendár podujatí

Prednášky pre verejnosť
Ponuka podujatí organizovaných 
Neziskovou org. Svet Grálu
a  Nadáciou Posolstva Grálu
v roku 2017
   novinka!