Informácie mailom 

   Zaregistrujte sa a                
   budeme vám posielať        
   informácie mailom
      
       

 Svet Grálu 

   Zoznam  časopisov               
   e-časopis                                

 Servis 

   2 % z dane                            
   Kontakt na redakciu             

Svet v nás a okolo nás očami ženy
(príbeh na zamyslenie)

Pozývam Vás na krátky výlet, ktorý je určený len pre odvážnych a nebojácnych ľudí. Netreba Vám peniaze, ani žiadnu špeciálnu výstroj, stačí otvoriť svoje srdce dokorán, aby dokázalo uvidieť všetko v jasnom svetle Pravdy tak, ako to naozaj je. Čaká nás zaujímavé putovanie. Na našom krátkom výlete uvidíme mnoho z toho, čo doteraz možno bolo našim očiam skryté. Jediná podmienka pre úspešné zdarenie našej dobrodružnej výpravy je aspoň tlejúca iskierka túžby po Pravde ukrytá hoci aj hlboko v nás. Našli ste ju? Cítite, ako vo Vás slabučko tlie a túžite po tom, aby vzbĺkla v silný neuhasínajúci plameň? Tak hor sa na výlet, dodáme jej pár polienok, nech sa rozhorí silnejšie a silnejšie...

Je pondelok, skoré ráno a naše prvé kroky vedú na autobusovú stanicu. Nie tak rýchlo, neponáhľajte sa, načo ten zhon, nič nám neujde, všetko na nás počká. Na chvíľku sa zastavme a pozorujme, čo sa okolo nás a v nás deje. Slniečko už takto skoro zrána cerí na nás svoje zúbky, na oblohe ani mráčka, ani obláčka, len slnečná zlatistá žiara a blankytná modrá farba zdobia oblohu. Krása J Vtáčiky štebocú, jeden krajšie ako druhý. Ktovie, o čom práve vyspevujú. Srdce mi len tak podskočí od radosti, toľká krása, toľká nádhera, čo všetko sa nám darom hneď od rána dostáva. Dokážeme to všetko prijať....prežiť....precítiť?

Pozerám okolo seba, v úžase a vnútornom rozochvení nad týmto zázrakom života, kladiem si otázku: „Či aj ostatní prežívajú, rovnako intenzívne, s radosťou a vďakou v srdci, tento zázrak života?“ Chvíľku sledujem dianie okolo nás a zrak mi posmutnie. Zhon, trma-vrma, ľudia náhliaci sa sem a tam, otrávení, znechutení, zabratí vo vlastných myšlienkach, ani náznak úsmevu na perách. Kam sa tak ponáhľajú? Čo ich ženie? Každého, zrejme niečo iné poháňa vpred. Bežia, utekajú, nevidia, nepočujú. Nie sú hluchí, ani slepí, lenže vidia len to, čo vidieť chcú.

Chce sa mi zakričať: „Ľudia zastavte sa na chvíľu!“ Pozrite na tú krásu dnešného rána, prežite ju naplno! Kam sa tak ponáhľate? Je niečo dôležitejšie, ako prežívanie práve prítomného okamihu? Och, keby ste len vedeli, o čo všetko sa tým ochudobňujete. Veď ráno, ako toto dnešné už nebude! Áno, máte pravdu, ak hovoríte, že aj zajtra vyjde slnko a možno bude tiež krásna bezoblačná obloha zaliata slnkom a vtáčiky budú tiež štebotať a veselo prespevovať na slávu a chválu nášho Stvoriteľa, ale to už bude zajtra. Bude to zase niečo iné, krásne, jedinečné a neopakovateľné.

A možno tu už my zajtra nebudeme a príležitosť vidieť, cítiť, prežívať krásu týchto neopakovateľných chvíľ premárnime. Prečo neprežívame a nepreciťujeme každý okamih nášho pozemského života naplno? Čo nám v tom bráni? Kto nám to nedovoľuje?

Poviem Vám na to odpoveď. Je veľmi prostá a jednoduchá, ako všetko, čo je pravdivé. Jedine my sami sme tými, ktorí sami sebe bránia v tom radostnom a cituplnom prežívaní každého jedného dňa, každej jednej udalosti v našom dni naplno a s vďakou, že smieme toto všetko prežívať. Toľko darov a milostí sa nám dennodenne dostáva, ale mi ich neprijímame. Uzavreli sme si srdce pred týmito zázračnými darmi, ktoré nám Stvorenie ponúka. Berieme všetko ako samozrejmosť, stále sa nám máli, ešte sme neprijali a neprežili jedno a už chceme niečo nové, stále viac a viac...

Neviem, či sa mám smiať, alebo plakať nad touto našou hlúposťou a nenásytnosťou. Sami seba pripravujeme o všetko, tým, že nedokážeme s pokorou a vďakou v srdci jednoducho prijímať. Veď ako môžeme mať viac, keď nedokážeme prijať, precítiť, prežiť a byť spokojní s tým, čo máme, čo je nám denne z lásky a milosti Božej dávané darom. Sme ako rozmaznané deti, ktoré majú plnú izbu hračiek, sú nimi priam zavalené, ale napriek tomu si vyžadujú od rodičov stále nové a nové hračky. A popri tom si ešte ani nestihli rozbaliť tie, ktoré práve dnes dostali. Už vymýšľajú a špekulujú nad niečím novým, čo chcú dostať zajtra.

Takto nielen, že nevedia, čo všetko doma majú, ale nikdy sa ani nedokážu úprimne tešiť z týchto darov a už vôbec nie využiť svoje hračky pre prospech a potešenie seba a iných detí. Sú nimi priam zavalené, a predsa z nich nemajú nič. To preto, že ich jednoducho nedokážu správne prijať a využiť. Naberme odvahu a rozhodnime sa vedome, že odteraz každý jeden okamih, každú situáciu nášho života prijmeme, prežijeme a vnútorne precítime naplno. Tým sa náš život stane plnohodnotnejším, pretože všetko, čo k nám príde, dokážeme využiť pre svoj prospech a duchovné dozrievanie seba a všetkých, s ktorými prichádzame do styku.

Buďme múdre deti vo Stvorení, prijímajme, čo sa nám dostáva, či už sú to radosti alebo starosti. Nie s reptaním a nespokojnosťou, ale s vďakou v srdci a vedomím, že všetko, čo k nám prichádza sme si do nášho života pritiahli mi sami, našimi myšlienkami, slovami a skutkami. Nič v našich životoch sa nedeje na základe ľubovôle, len tak pre nič, za nič. Naučme sa byť vďačný za všetko, čo k nám prichádza, aby sme v prežití prišli k poznaniu a tým k pevnému presvedčeniu a duchovnému dozrievaniu.

Pôvod, aj cieľ máme všetci rovnaký, len cesty, ako sa do cieľa dostať sú rôzne. Je na každom z nás, čo si vyberieme. Naša slobodná vôľa a naše chcenie nás vedú presne tam, kam ísť chceme. Ak sa nám nepáči kam smerujeme, ak cítime, že sa v živote uberáme nesprávnym smerom, tak bez otáľania zmeňme smer. Hybnou silou a prvým krokom k tomu je naše pevné rozhodnutie, chcieť sa uberať v živote správnym smerom.

Nik iný to za nás neurobí, ani keby veľmi chcel. Každý z nás má svoje bytie vo vlastných rukách. My sami určujeme svoje smerovanie, nesieme si v sebe raj alebo zatratenie. Za každé svoje prežívanie šťastia, či nešťastia nemôžeme brať na zodpovednosť nikoho a nič, len sami seba.

Náš krátky výlet sa tu končí. Ste sklamaní, že sme dnes došli len na autobusovú stanicu? Verím, že nie. Ak ste si predstavovali, že budete na našom krátkom výlete vidieť a počuť viac a teraz ste sklamaní, že ste zažili len tak málo, nie je to moja chyba. Bolo to zase raz, len Vaše chcenie dostať viac, miesto toho, aby ste prijali a prežili to, čo sa ponúklo. Veď k tomu, aby sme toho veľa prežili, nemusíme chodiť ďaleko.

Stačí, keď naplno začneme vnímať všetko, čo sa deje v nás a okolo nás. Za jeden deň tak môžeme prežiť mnoho. Umožníme to sami sebe jednoduchým, vedomým rozhodnutím, že odteraz budeme všetko naplno prežívať citom a na všetko sa budeme pozerať nielen očami, ale najmä srdcom. Tým sa nám kadečo odkryje, čo očiam bolo doposiaľ skryté, staneme sa vnímavejšími, citlivejšími, ale tiež tolerantnejšími, zodpovednejšími, spokojnejšími a šťastnejšími.
 

A. H. (meno v redakcii)

 

  Vytlačiť článok     Poslať odkaz mailom   Zdieľaj článok

Rýchle hľadanie

Kliknite na...

Svet Grálu TV na Youtube

Časopis Svet Grálu
na Facebooku

Kalendár podujatí

Prednášky pre verejnosť
Ponuka podujatí organizovaných 
Neziskovou org. Svet Grálu
a  Nadáciou Posolstva Grálu
v roku 2017
   novinka!