Informácie mailom 

   Zaregistrujte sa a                
   budeme vám posielať        
   informácie mailom
      
       

 Svet Grálu 

   Zoznam  časopisov               
   e-časopis                                

 Servis 

   2 % z dane                            
   Kontakt na redakciu             

Nespokojné pole

Majiteľ chotára sa prechádzal krajom. Bol múdry, kraj mal rád a aj jeho mali všetci radi. Zvieratá, vtáci, lúčne kvety, všetci jasali a on im rozumel. Bola jar a on kráčajúc, zahliadol jedno krásne pole. Pole bolo pripravené a nastával ideálny čas na sejbu. Uvažoval, čo by mohlo na tomto poli vyrásť. Mal veľa semien a rozhodol sa zasiať všetky. Radosť semien nemala konca. Len čo sa dotkli pôdy, ihneď začali púšťať korene a ďakovali pánovi poľa za jeho dobrotu. On sa tešil s nimi, no prikázal im, že keď sa vráti, chce z nich mať prenádhernú lúku najkrajšiu v širokom okolí. Semená sa radovali. Veď úloha to bola ľahká a aj sami mali taký cieľ a tiež mali všetko čo k tomu potrebovali. Slnko striedal dážď a semená sa pomaly menili na krásne kvietky. Radosť v kraji bola preveliká.

Všetky tvory obdivovali pole, ktoré sa nenápadne premieňalo na krásnu lúku. Takmer nič nerušilo tento vývoj. Iba sem-tam, keď vetrík privial iné semená, nastal malý rozruch. Avšak takmer nikto si ich nevšímal a neprijal medzi seba a tak nespôsobili žiadnu škodu. Až raz, jedno také priviate semeno hlasno zakričalo: „pozrite sa na seba ako vyzeráte, ja vás svojou krásou ďaleko prevýšim“. Takto k nim ešte nikto neprehovoril. Rastlinky dlho nepremýšľali a návštevníkovi uverili. Niektorí síce pochybovali a protestovali, no ich hlasy rýchlo zanikli. Nové semeno začalo klíčiť a ostatní netrpezlivo čakali, čo z neho vyrastie. Aké veľké bolo ich prekvapenie, keď zo semena vyrástol vysoký bodliak. Jedni kričali, „on nás podviedol“, iní iba prekvapene pozerali. Bodliak sa však nedal. Hovorí: „Pozrite sa ako vás všetkých prevyšujem svojou výškou. Nikto z vás sa mi nemôže rovnať. A o kráse toho asi ešte veľa neviete. Len sa lepšie pozrite!“ Rastlinky na seba hľadeli nechápavo. Jedna z nich sa vzpriamila a povedala: „Podľa mňa má pravdu. Je krásny a vysoký. Chcem byť ako on!“ Iní kričali „klamár, podvodník“ a tak sa začala škriepka o to, kto má pravdu. Niektorí bodliaku závideli, iní ho naopak začali nenávidieť. Tí prví zazerali na tých druhých a naopak. Radosť z poľa sa začala vytrácať a dovtedy žiarivá krása poľa potemnela. Tu priletel jeden vták a na všetkých volal: „Pozdravuje vás gazda a pýta sa, ako ste pokročili“. Tu si rastlinky spomenuli na to, čo sľúbili. Niektorých sa zmocnil nepokoj, iné zostali pokojné. Mali tu predsa niekoho koho obdivovali a komu sa chceli podobať.

Pýtali sa ho preto, čo majú robiť, aby sa stali takými ako on. A on im hovorí: „Musíte zapustiť hlboké a široké korene, aby ste mali dostatok živín a vlahy. Ja prežijem aj v suchých a nehostinných pôdach a tak viem o čom hovorím.“ Mnohé rastlinky mu uverili a začali podľa toho konať. Zrazu zistili, že si začali vzájomne prekážať. Ich korene sa vzájomne zapletali a vznikol boj o miesto. Nevraživosť na poli narastala a niektoré rastlinky začali dokonca strádať. Korene prebujneli a zem – vyčerpaná, čoraz viac vysychala. Tu začal bodliak púšťať svoje semená do okolia. Suchá zem bola najlepšou pôdou pre jeho rozmnožovanie. Mnohé rastlinky uverili, že ďalšie bodliaky im majú iba pomôcť. Snažili sa zapúšťať korene podľa ich vzoru čo najhlbšie, aby dosiahli vlahu. Rýchlo sa však vysilili. Tým ešte viac narastala aj ich nespokojnosť. Každá sa snažila z toho mála získať čo najviac pre seba. Pôda medzitým ešte viac stvrdla. Na oblohe sa však objavili prvé mraky a schyľovalo sa k poriadnej búrke. Všetci razom zabudli na všetky starosti a tešili sa na prichádzajúci dážď. No ich radosť netrvala dlho. Stvrdnutá pôda bola pre vodu málo priepustná a tak na poli vznikla obrovská mláka. Všetky rastliny a kvety boli zatopené vodou.

Iba bodliaky pretŕčali nad hladinu. Voda opadala iba pomaly a rastlinky zatiaľ premýšľali nad toľkou nepriazňou osudu. A priletel ďalší vták, podobný tomu prvému a znovu im pripomínal, prečo sú tu. Oni ho však zahnali so slovami, že teraz majú predsa celkom iné starosti, tak nech im dá pokoj. Iba niektorých okrídlený posol potešil. No bodliaky sa opäť ujali slova. Radili: “Teraz si robte zásoby vody, aby ste prežili i tie najväčšie suchá. A mnohé uverili a hromadili vodu ako sa len dalo. Zároveň vďaka tomu i značne vyrástli. Dni ubiehali a pôda pomaly presychala. Rastliny boli ešte dlho zelené. Tie veľké vďaka zásobám vody, tie malé preto, že boli v tieni tých veľkých. Nakoniec sa minuli i posledné zásoby vody a rastliny aj kvôli svojej veľkosti už nemali dostatok síl na udržanie sa. Začali vädnúť a o niekdajšej kráse nemohlo byť ani reči. Zrazu sa objavil majiteľ poľa. Smutne pozerá na svoje pole plné bodľačia. Aké dobré semeno to bolo, a čo z neho vzišlo! Rastliny precitli a pochopili, aký falošný vzor nasledovali. Len niektoré sa nenechali oklamať a posilnené varovaním vtákov snažili sa mať na pamäti to, prečo boli vysiate. Tie on ľahko spoznal a vzal spomedzi ostatných, aby ich presadil. Pole pooral a na jar, keď ustúpili mrazy, zasadil tieto rastlinky do novej pôdy. Boli to najrozmanitejšie druhy a mali rôzne mená. Ich hospodár však nemal meno, volali ho jednoducho Pán.

R.P. (meno v redakcii)

 

 

  Vytlačiť článok     Poslať odkaz mailom   Zdieľaj článok

Rýchle hľadanie

Kliknite na...

Svet Grálu TV na Youtube

Časopis Svet Grálu
na Facebooku

Kalendár podujatí

Prednášky pre verejnosť
Ponuka podujatí organizovaných 
Neziskovou org. Svet Grálu
a  Nadáciou Posolstva Grálu
v roku 2017
   novinka!