Informácie mailom 

   Zaregistrujte sa a                
   budeme vám posielať        
   informácie mailom
      
       

 Svet Grálu 

   Zoznam  časopisov               
   e-časopis                                

 Servis 

   2 % z dane                            
   Kontakt na redakciu             

Dávanie a branie

Autor: Andrej Červeňák

Všetko to, čo sme neurobili v dobe príchodu váženého hosťa si nahrádzame oslavovaním a opakovaním práve toho čo sme neurobili a trváme na tom, že je to správne a dobré. Sami sebe sme vytvorili rozprávku, a celý tento dej nášho zlyhania prežívame znova a znova v nekonečnom opakovaní, ktoré ešte blahorečíme a zaslepení pozlátkou vianočných ozdôb a spokojnosťou z darov prehlušujeme opäť rok čo rok naše zlyhanie.


Kto by z nás nemal rád rozprávky? Kto by z nás nechcel vidieť vždy a všade víťazstvo dobra nad zlom? Hrdinstvo hrdinov a podlosť zloduchov v nádhernom kontraste šťastného konca...

Človek akosi prirodzene túži po dokonalosti a dobre, niečo hlboko v jeho vnútri si pýta hrdinstvo, prekážky a zásluhu za vytrvanie vo víťazstve dobra nad všetkou nedokonalosťou a zlom sveta. Ešte i v dnešnej dobe nech je akokoľvek pretechnizovaná a prematerializovaná konzumizmom a pôžitkárstvom telesností stále často vidno túžbu ducha po večnosti, i keď značne pokrivenú hriechom sveta. V každom človeku teda asi do posledného okamžiku žije vnútorná túžba po dokonalosti, šťastí, lepšom živote bez bolesti a náreku, súženia a trápenia - teda túžba po raji, či inak povedané večnosti.

Človek si vždy všetky deje prikrášľoval a živil v sebe ilúzie svojich túžob a preto sa nemožno čudovať, že všetky veci si premieňal vo svoj prospech. Tak je to i so všetkými podaniami veľkých udalostí stavajúcich na dejoch, ktoré sú pre nás dôležité. Sviatky Vianočné, tak ako ich poznáme, sú symbolom prežití jednej udalosti, ktorá nás všetkých oslovuje a to ako si ich pripomíname, ako ich prežívame a čo počas nich robíme je obrazom prijatia tých hodnôt, ktoré v nás vyvolávajú práve to šťastie, po ktorom túžime. Zrod Spasiteľa a všetko to, čo sa udialo pri jeho narodení sa stalo základom posvätnosti chvíľ, ktoré si počas vianočných sviatkov pripomíname.

Sviatky lásky, pokoja a mieru. Sviatky kedy Božia Láska vládne svetu. Otázkou však je, či vládne i zemi a rovnako i ľuďom na nej? Stvoriteľ všetkých vecí teda v tieto dni poslal k zrodu svojho Syna aby spasil svet a zachránil zblúdené ľudstvo kráčajúce cestami hriechu k záhube. V tieto dni si teda pripomíname zrod nádeje na záchranu. Príchod váženého hosťa, ktorý je však zároveň i Pánom domu v ktorom mal byť hostený. A práve my ľudia sme boli povinní sa o neho postarať, pretože sme v tomto dome žili.

Kto však vedel, kto tušil a kto spoznal jeho zrod? Anjeli plesali aleluja!!! Bytosti vody, zeme, vzduchu i ohňa plesali radosťou a vítali svojho Pána, všetko živé zdravilo........ len človek sa akosi pozabudol. Prišli len nemnohí a i tí nemnohí čoskoro odišli a tak hosť zostal neprivítaný a osamote. Nebol hosťom o ktorého sme sa starali, bol skôr hosťom na ktorého sa zabudlo, ktorému sa dal len skromný príbytok a skromné jedlo. Zrodený v maštali ľudia prijali prítomnosť tej svätej chvíle, ale akosi zabudli pohostiť. Dokonca ani traja králi nedokázali nič viac ako položiť pár darčekov a odísť. A tak bola vina ľudí prenesmierna.

Od prvého okamžiku Stvoriteľ dával skrze svojho Syna a ľudia nevracali a i to čo dali nestačilo na to, aby bol jeho Syn uvítaný tak ako mal právo uvítaný byť. Čo teda vlastne počas Vianoc slávime? Čo vlastne robíme? Čo vlastne opakujeme? Je to tiché, chvíľu trvajúce prežitie posvätnosti chvíle? Sú to tri dni prežívania lásky, ktorým predchádzajú dni pozemských príprav a následné dni odpočinku v pasívnom prežívaní posvätnosti chvíle? A tu sa prvý krát treba opýtať, čo vlastne berieme a čo dávame? Čo prijímame a čo vraciame? Čo si pripomíname a čo to v nás vyvoláva?

Teda narodil sa niekto veľký a my o tom vieme. Avšak spočinieme v tomto len chvíľu, pretože povinnosti života nám opäť kážu hľadieť si toho svojho a tak ako v Betleheme tak i dnes všade na svete napĺňame prežitie tej doby a spytujeme sami seba čo sa vlastne stalo a rovnako si i odpovedáme ale hneď na to na všetko zabudneme a upadneme spať do svojich pozemských povinností a starostí.

Druhá vina, ktorú nesieme spočíva v tom, že sme sa o hosťa riadne nepostarali. Aj tú si pripomíname v plnosti, rozdáme si darčeky a pripomenieme si ako traja králi predali Kristovi dary. Ako tých pár pastierov a jednoduchých ľudí priniesli rodičom Spasiteľa pár vecí na prilepšenie. Avšak je to to isté ako odbaviť pocestného medzi dverami a poslať ho do nečasu a chladu noci, aby sme urobili aspoň to málo, ako vôbec nič. Neprizvali sme pocestného k stolu, neprichystali sme lôžko a nestrážili sme jeho spánok, aby mohol nabrať silu. Nie, dali sme mu pár drobností a poslali sme ho preč na cestu strádania po zemi egyptskej.

To najpodstatnejšie na všetkom ale je to, že i z tohto nášho všeobecného pochybenia dokážeme urobiť niečo vhodné pre náš prospech – prerozprávať príbeh do rozprávky s dobrým koncom. Všetko to, čo sme neurobili v tej dobe si potom nahrádzame oslavovaním a opakovaním práve toho čo sme neurobili a trváme na tom, že je to správne a dobré. Sami sebe sme vytvorili rozprávku, a celý tento dej nášho zlyhania prežívame znova a znova v nekonečnom opakovaní, ktoré ešte blahorečíme a zaslepení pozlátkou vianočných ozdôb a spokojnosťou z darov prehlušujeme opäť rok čo rok naše zlyhanie príbehom o tom, ako sme si to ospravedlnili tvrdeniami (ako) že to „všetko“ čo sme urobili bolo správne a Stvoriteľom chcené. Možno je preto omnoho lepšie nehovoriť už viac deťom vymyslené rozprávky o Ježišovi, ale hodiť to všetko na Santa Klausa, pretože tam aspoň nie sme pokryteckí voči Bohu a neoslavujeme vlastné zlyhanie. A to je asi všetko, čo naše deti pochopia pretože vždy je len jedna otázka - čo sme dali a čo sme si vzali?

Pravdou asi na veky pred večnosťou zostane, že keď sa narodil, tak sme dali len to nevyhnutné, aby sme neboli úplne vinní. Čo sme si však iste vzali, je dokazovanie si našej neviny za to čo sme vlastne neurobili a to tým, že to málo čo sme urobili neustále predhadzujeme ako ospravedlnenie pred naše svedomie ako odpoveď na naše vlastné zlyhanie. Predávame to z generácie na generáciu a nedbáme toho, na čom máme podiel...?! Spôsob otázky i odpovede je už len na nás samých!

Čím vina dlhšie trvá tým je väčšia, rastie ako všetko v prírode a preto je zrejme potrebné sa pýtať, prečo svätíme Vianoce tak ako ich svätíme a prečo pred nimi a počas nich robíme to čo robíme? Božia Láska žije a bude žiť večne. Zahoďme teda masku pokryteckosti a pretvárky, nebuďme bez viny, ale buďme opäť ľuďmi a ctime si Božiu lásku ako to čo existuje a to čo nás môže v dni pripomenutia si zrodu Božej Lásky na zemi v tele ešte viac otvoriť všetkým milostiam Stvoriteľa , ktoré nám ponúka na veky vekov. Stačí ak len uznáme, že minulosť už pre nás neplatí a budúcnosť je o dávaní, ktoré nemusí mať ani hranice, a nemusí byť ani pokrivené predsudkami tých, ktorý dodnes neprijali svoju vinu a trvajú na svojej rozprávke o tom, ako to bolo.

Dobrá rada pre rodičov na záver - možno je lepšie zobrať si z toho všetkého čo spoločnosť mylne a účelovo vytvorila rozprávku o Santa Klausovi, pretože to sa aspoň deťom vysvetliť dá a vždy budú vedieť, že to je rozprávka. Brať to ostatné znamená mať podiel na neprijatí hriechu ľudstva voči svojmu Stvoriteľovi a jeho Synovi.

A naozaj dávať môžeme v tieto dni nielen sebe ale i našim deťom to čisté, dobré a úprimné čo v nás je ako vďaku za to, že Božia Láska o nás dbá a bude s nami až do konca našich dní vždy znova a znova, rok čo rok taká aká je, nedotknuteľná a nepošpinená ľudským hriechom a očakávaním výhod. Ticho a jemne dávajúca posvätnosť týchto okamžikov do sŕdc všetkých dobrých a láskyplných bytostí tohto Stvorenia.


 

 

  Vytlačiť článok     Poslať odkaz mailom   Zdieľaj článok

Rýchle hľadanie

Kliknite na...

Svet Grálu TV na Youtube

Časopis Svet Grálu
na Facebooku

Kalendár podujatí

Prednášky pre verejnosť
Ponuka podujatí organizovaných 
Neziskovou org. Svet Grálu
a  Nadáciou Posolstva Grálu
v roku 2017
   novinka!